Michal Kotalík má za sebou rozhodne turbulentné obdobie, no plánuje sa cez to preniesť a ďalej bojovať. Sám priznáva, že po návrate z väzenia a prehratých zápasoch trpel depresiami či úzkosťami. Napriek tomu nikomu nič nepovedal a tváril sa, že sa nič nedeje. Celé jeho vyjadrenie nájdete nižšie.
Michal Kotálík priznáva ťažké obdobie
„Rozhodol som sa konečne prelomiť mlčanie, či už z úcty k spomínaným ľuďom, tak v rámci nejakého sebauzdravenia a začatia snáď lepšej kapitoly. Tento príspevok nosím v hlave už dlho, ale nikdy som nemal gule vyjsť s tým von. Pravda je, že posledných niekoľko rokov bolo ťažkých a najmä potom posledný rok plný strát, prehier a to aj životných. Je fakt, že som vždy mal sklony k skratom v hlave, ale za posledný rok som padol na dno.
Mal som veľké depresie, sebanenávisť, úzkosti a čím horšie mi bolo, tým horšie som sa bohužiaľ správal k svojmu okoliu a hlavne sám k sebe. Bál a hanbil som sa priznať si problém niečo v štýle „chlapci neplačú“. Tieto depresie a úzkosti som riešil sám a bohužiaľ nie tak, ako by sa malo a nie tak, ako by mal športovec. A všetko len zhoršoval, až to došlo do bodu zlomu, ktorý nechcem bližšie špecifikovať, ale už som nevedel ako ďalej.
Spätne to hodnotím ako veľkú chybu a zbabelosť, ale bohužiaľ je to tak. Zároveň mi to pomohlo začať konať. Podotýkam, že aj napriek všetkej tejto sebanenávisti, keď som sám seba presvedčil, že si nezaslúžim nič dobré, som sa dokázal usmievať na ľudí ako nič. Zároveň som ale odmietal niekoho k sebe pustiť, pretože som veril, že ja za to nestojím. Bohužiaľ ako dôsledok som začal strácať ľudí, na ktorých mi veľmi záležalo a asi aj im na mne.
Prišiel som o gym a o Andrého a ľudí z tímu aj mimo neho. Verím, že keby som za Andrém v čas prišiel, dopadlo to inak, ale bohužiaľ som bol stratený a vo vnútri prázdny. Avšak som stratil veľa dobrých ľudí a aj keď som bol rád, že už nemusí pracovať s niekým ako som ja a bude im lepšie, tak všetky tieto straty všetko zhoršili. Navštívil som odborníka, pretože som vedel, že už dlho nevydržím. Ten mi pomohol pochopiť, čo sa mi to deje a prečo. A aj keď sa vám to bude zdať úsmevné a akože sa ľutujem atď. (čo chápem).
Tak tento krok mi pomohol a stojím o to sa uzdraviť. . Nechcem diagnózu špecifikovať, ale niečo som už spomenul. Pomaly sa snažím nadviazať vzťahy s ľuďmi, ktorých strata všetko veľmi zhoršila. Všetko sa mi píše strašne blbo a hanbím sa, ale už to zo seba chcem dostať. Veľmi ma mrzí, že som vás sklamal a ďakujem všetkým, ktorí zostali a nezlomili palicu, aj keď ja áno. Mám vás veľmi rád,“ priznáva Michal Kotalík.
